Foodtrip Berlín

Svet je milý keď ste len tak zavolaný do prírody človekom, s ktorým ste dokopy strávili dva dni, jeden v Bratislave a jeden v Prahe. Keďže milujem prekvapenia a spontánnosti, nechala som sa uniesť do Krkonoš kde som vôbec nevedela kde a čo ma čaká. Pekné dva dni ubehli a bolo čas uviesť telo do rovnováhy po kľudných dňoch v prírode ruchom mesta. Navrhla som ísť do Berlína.

A ako sa dostanete s Krkonoš do Berlína? Tak, že máte pri sebe najlepšieho parťáka, ktorý vás tam zoberie aj cez to, že sám tam bol s priateľmi tri dni predtým ako ho tam zavoláte vy.

Opustili sme hotel, natankovali a cez krásne Poľsko sme si to razili do Nemecka. Hostel som vyberala počas cesty autom kedy som mala dokopy internet asi pol hodinu a presvedčili ma lacné raňajky na terase a krásny interiér, ako inak, haha. Musím povedať, že Berlín bol vždy môj sen, keďže sa o ňom hovorí ako o hipsterskej mekke Európy. Po tom ako sme do neho prišli, hltala som z auta každý kúsok mesta. Ak chcete vedieť či mi toto očarovanie ostalo alebo upadlo, čítajte ďalej.

Hostel sme mali v časti Berlína Mitte, v okolí bolo veľa pekných podnikov a určite odporúčam čo sa týka prostredia, ubytovania, jedla, ale wifi som na izbe nechytala (nešťastie pre Instastories makerku ako ja). Zabudnime však na wifi. Išli sme pozrieť do mesta, bez plánovania, bez záchytného bodu. Milujem metro, tým pádom sme museli ísť ním. Samozrejme hneď jeden z prvých failov bolo, že mi nešlo zaplatiť kartou lístky, tak som utekala do bankomatu kde som si vybrala také bankovky, ktoré stroj na lístky nebral až nakoniec po desiatich márnych pokusoch som tam strčila druhú kartu a problém bol vyriešený. Konečne sa mohlo ísť spokojne do metra, čo som hneď oľutovala, keďže v ňom bolo asi 100 stupňov a nevedeli sme sa dočkať kedy vystúpime. Už sme ním viac krát nešli!


Prišli sme do centra Berlína a nechali sme sa unášať uličkami mimo pamiatok a  keďže sme sa stretli dvaja fotografi tak aj fotogenickými miestami. V odľahlých uličkách som sa cítila ako v našej vyľudnenej Bratislave a popri rieke bolo tiež celkom mŕtvo ak vynechám promenádu s podnikmi plných starších nemcov a tri dievčatá opíjajúce sa pod nápisom Dirty. Po večernej ceste na hostel sme konečne stretli miesto kde to konečne žilo, veľa podnikov vedľa seba, sedelo sa na tráve, všade skupinky mladých ľudí ale štýl to nemalo. Hovorila som si, toto je to čo hľadám v Berlíne? Nie. To miesto, ktoré som hľadala sme vyzistili až keď sme prišli na hostel. Dali sme si welcome drink a vydali sme sa nájsť Warschauer strasse station. Áno, to bolo to čo som chcela vidieť. Neplánovala som žiadne kluby keďže som chcela byť fresh a tak mi ku šťastiu stačilo vidieť plné ulice mladých ľudí, hudobníkov a cudzincov. Už od vystúpenia zo stanice sme mohli sledovať húfy ľudí, ktoré sme nasledovali až na Revaler Strasse, ktorá začína street foodom a nájdete tu kopu clubov a podnikov, pri ktorých môžte posedávať vonku, pre mňa je toto nočný život ako ušitý. Fotky nemám ale kto sledoval Insta stories na mojom Instagrame, určite mu toto miesto neuniklo!

Spánok bol celkom krátky, keďže sme museli skoro opustiť hostel. Takže rýchlo raňajky, pobaliť sa a šup do auta, objaviť ten hipsterizmus a skúsiť jedlo, o ktorom som snívala už niekoľko rokov. Keďže sme bývali blízko The Barn tak samozrejme na kávu sme sa vybrali tam. Kartou sa pod desať euro nedalo platiť a hotovosť žiadna. Na rad prišli druhé raňajky. Ku flat white som si teda dala aj jogurt s orieškovou granolou a hruškou. Dobré to bolo ale naozaj som túto porciu do seba už nedostala. Prostredie pekné ale minimálny priestor. Prvý krát som si tu začala uvedomovať, že Nemci nie sú veľmi prívetiví a už viem čo mi podvedome kazilo dojem z Berlína.

Rozhodla som sa to spríjemniť vysnívaným obedom v The Bowl, ktorých sledujem na Instagrame večnosť. Vždy som si kládla otázku, že ak ochutnám vychýrené plant based jedlo, či bude chutiť inak ako keď si ho pripravím ja. No, neodpadla som. Samozrejme, bolo to výborné ale vau efekt sa nekonal. Ale musím povedať, že to ako toto jedlo vyzerá a ten betónový stôl, tak to je pastva pre moje oči. Inak, interér vyzerá úplne inak ako som si predstavovala ale ak ste vegán tak vás poteší, že sa nachádza v dome kde nakúpite vegan potraviny, obuv alebo sa dobre najete nielen v The Bowl. Nasledovalo hľadanie terasy, ktorú sme objavili na streche nákupného centra. Krásny výhľad, dobré prostredie, tu by som si vedela predstaviť posedkávanie si. Škoda miest, ktoré som chcela vidieť kvôli magazínom, umeniu a fotografii, boli všetky práve zatvorené. Takisto som išla okolo niektorých podnikov, ktoré som si vytipovala ale neuchvátili ma tak sme išli ďalej.

 A keďže vyhladlo už aj môjmu parťákovi, išli sme na najvychýrenejší berlínsky Mustafa´s Gemuse Kebap (čo by bola návšteva Berlína bez kebapu, že áno). Čakali sme v rade hodinu a to nepreháňam. Oplatilo sa? Oplatilo. Ževraj najlepší čo jedol. Ja kebapy nejedávam, takže nemám s čím porovnať, iba som ochutnala a musím povedať, že bol naozaj super. Takže obetujte ten čas a vystojte si radu. Potom si to namierte rovno na opustené letisko Templehof, ktoré je blízko a kde sa vo veľkom griluje, bicykluje a posedáva v tráve. Viac menej tu môžte robiť to čo vás napadne lebo je tu toľko priestoru, že budete nepovšimnutý. Ostala by som tu celú nedeľu ale ak sme nechceli cestovať v noci do Prahy, museli sme sa pobrať domov. Viem, že väčšina ľudí je z Berlína uchvátených ale mne chýbala jeho jedinečná atmosféra. Niečo čo by toto mesto charakterizovalo, niečo čo by som si zapamätala. Našli ste to niekto? Ako by ste toto mesto opísali? Pretože ja osobne neviem nájsť žiadne slová. Prišla som si nevítaná a chýbali mi úsmevy na ulici. Bol to iba môj pocit?

Nakoniec playlistík, ktorý mi vždy bude pripomínať Berlín a všetko okolo neho pre všetkých čo si idú Spotify!

18. septembra 2017

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT