Fuerteventura, môj výber

Ok, lietadlá som zvládla. Priznám sa ale, neviem či to bolo PMS alebo som sa naozaj tak bála, podarilo sa mi pred odletom z paniky rozplakať, haha. Všetci boli v pohode, však tie lietadlá tam lietajú ako hromadná doprava. Len to ako cítiť každé zrýchlenie, spomalenie (skôr som mala pocit, že úplne vypnutie) motora, nie je nič pre mňa. Našťastie pri druhom lete som už vedela čo ma čaká a tak už mi to bolo viac menej jedno. Lety sme mali za sebou. Ako asi už viete z Instagramu, bola som nadšená, že v autopožičovni nás čakalo namiesto Opelu Astra ich SUV. Potešilo! Naložili sme veci a mohli sme sa ísť ubytovať. Bola tma takže z ostrova sme cestou nič nevideli. Prišli sme do domu, privítala nás od slnka vypálená surferka a odviedla nás do našej oddelenej izby s vlastným vchodom. Čakala nás kúpeľna po akej som vždy túžila, lavička na teraske a ževraj nepohodlná posteľ ( za mňa ok ale ja sa vyspím dobre aj na zemi).

Hneď prvý deň sa mi podarilo preležať celý v tej akože nepohodlnej posteli. Na Fuerteventure som sa ale viac menej nikam neponáhľala pretože na tomto ostrove okrem pláží a piesku dokopy nič nie je, haha. Takže nemala som žiadne výčitky a všetko sme si vynahradili ďalšie dni. Ráno sme samozrejme našli najbližšie Mercado, nakúpili a keďže sme boli celkom blízko, išli sme ako prvé pozrieť piesočné duny, ktoré sú na ostrov naviate zo Sahary. Úžasný pohľad. Piesočné pláže sa tu ťahajú po pobrežiach a v pozadí iba piesok. Našťastie sme natrafili na čas kedy tam neboli žiadny turisti, slnko svietilo (určite tu bolo teplejšie ako na Tenerife) a vietor fúkal tak ako sa na Fuerteventuru patrí. Na túto informáciu som bola pripravená ale silu tohto vetra som pochopila až keď som pootvorila dvere na útese a skoro mi vytrhlo dvere z auta. Odvtedy sa zasekávali keď som ich otvárala ale autopožičovňa sa doteraz neozvala, takže som v suchu.

Pláže sú tu naozaj neskutočné. Jediná, na ktorú sme narazili a dalo sa na nej ako tak kvôli vetru kúpať bola Playa Risco, ktorou keď sme prechádzali, tak sme zistili, že bude asi nudistická. Takže ak neobdivujete telá nahých postarších ľudí, držte sa iba na kraji. Veľmi pekná je aj Playa el Cotillo, ktorá sa delí na štyri časti a sú oddelené pre plavcov, windsurferov, surferov a kitesurferov. Ak ste milovníci jedného z týchto športov, tak to bude určite raj pre vás ale to už určite viete. Ak ale túžite zažiť hlavne nepoškvrnenú prírodu s minimom ľudí, určite choďte na začiatok národného parku na Playa Cofete kde vedie veľmi dlhá a nerovná cesta ale výsledok sa vám bude páčiť. Pozor ale na vlny. Veľa ľudí stálo pri mori a ostali celkom zaskočený keď ich zaliala voda. Skončili mokrí, niektorí hľadali šlapky, niektorí ľutovali mobily.

  

Ak by ste chceli na Fuerteventure objaviť niečo iné ako nádherné pláže a vyprahnutú krajinu, veľa možností vám neostáva. Určite neodporúčam hľadať miesta ako my s tým, že sa ľahko môžte ocitnúť za zamknutou závorou na súkromnom pozemku. Naozaj sme silno dúfali, že nás príde niekto zachrániť o tretej poobede ako bolo na závore napísané. Keď o štvrť na štyri nikto nechodil, začala som byť trošku nervózna. V tom prišiel náklaďak, ktorý ostal na druhej strane závory a čakal s nami. Za ním prišiel ďalší, nie, ani ten nás nezachránil. Máte už ale aspoň v sebe nádej, že nie ste sami uprostred ničoho. Otvoril nám až šofér osobného auta, ktorý prišiel asi o pol hodinu a ja som sa od hanby išla prepadnúť. Stálo to za to? Pre mňa nie keďže na internete tieto pieskovcové skaly boli nafotené tak, že vyzerali asi 10x vyššie. Takýchto photofailov sme však zažili viac takže už som bola zvyknutá. Stáva sa to aj vám alebo iba ja mávam vysnené nereálne predstavy? 🙂

Možno ste si všimli, že čím dlhšie sme boli v Španielsku, tým som menej fotila. Naozaj som nemusela triediť fotky ako pri Barcelone. Nie, nebolo to určite spôsobené tým, že by som nemala čo fotiť. Skôr naopak. Len už som bola unavená z toho, že na prvom mieste bolo všetko zaznamenať a až potom som si to užívala. Fotenie milujem ale jediné čo ma už na Fuerteventure zaujímalo bolo užiť si výlet a spomienky zaznamenať iba v hlave alebo na iPhone. A práve za tie ďakujem Simply Cole, bolo to nezabudnuteľné.

13. decembra 2017
14. februára 2018

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT