Tenerife, jeho výber

Keď sme sa rozhodovali, na ktorý z Kanárskych ostrovov ísť, začali sa celkom hádky. Jeden navrhoval Tenerife, druhý Fuerteventuru. Dokazovali sme si, ktorý návrh je lepší cez fotky na Pintereste, anketami na Instagrame či vlastnými argumentami o tom kto má krajšie vnímanie toho čo je pekné. Pravdupovediac, Tenerife mi prišlo z fotiek veľmi gýčovité. Niečím ma však itak lákalo, tak som dala návrh ísť na dlhšie a na každý ostrov sme si dali štyri dni. Letenky z Barcelony a medzi ostrovami sú veľmi lacné, dokonca lacnejšie ako keby sme išli v našom termíne iba na jeden ostrov takže určite doporučujem.

Nerada priznávam, dúfam, že môj priateľ blog nečíta ale mal pravdu. Tenerife je naozaj krásny ostrov a som rada, že som sa nechala tak trošku ukecať jeho argumentami. Od všadeprítomných čiernych pláží, krásnych červených útesov, až po serpentíny na sopku medzi oblakmi.

Dá sa tu byť celý deň na pláži (aj keď kúpať sa veľmi nedalo) alebo môžte objavovať ostrov. Určite sa tu oplatí požičať si auto, bez neho by som si tu dovolenku predstaviť nevedela. Pláže sú väčšinou ťažšie prístupné a ku všetkým sme išli dole po schodoch – čo určite poteší ak máte od druhého dňa narazený prst a ledva chodíte. Ak teda budete prezerať moje fotky, väčšina vznikla tak, že sme zaparkovali, ja som prešla zopár krokov a spravila som fotku, haha. Nebojte ale, veľa krát som sa premohla, museli sme si niečo predsa aj užiť. Chcela som aby sme prešli všetky miesta, ktoré sme chceli vidieť a hlavne aby som vám ich teraz mohla ukázať.

Takže pristátie na letisku za nami, auto požičané a mohli sme ísť do nášho krásneho apartmánu (určite ste videli na Stories), na ktorý som sa veľmi tešila. Prídeme na miesto a voláme Márii, ktorej sme sa mali ozvať keď prídeme na miesto. Mária samozrejme nevedela ani ň po anglicky a my sme nevedeli, že sme síce na správnej ulici ale v inom meste, haha. Tak čakáme na Máriu 10, 15, 20 minút až kým nám to nepríde podozrivé a skontrolujeme kde sme. Samozrejme cez pol hodinu odtiaľ kde sme mali byť. Tak unavení z cesty nasadáme naspäť do auta a ideme kam máme. Voláme Márii, snažíme sa vysvetliť situáciu, Mária nakoniec prichádza a odovzdáva kľúče. Vyhladovaní ideme do prvého Mercada, nakupujeme jedlo, spravíme si piknik na pláži a nakoniec ostaváme celý večer v apartmáne, bolo treba si oddýchnuť z Barcelony.

Čo ma najviac na Tenerife lákalo boli prírodné bazény, ktorých nájdete na celom ostrove celkom veľa. Predstavovala som si krásnu fotku mňa v plavkách uprostred opusteného malého jazierka, úplne som to mala pred očami. To som však ešte nevedela aké hlboké a rozbúrené budú. Ja sa totiž bojím vody ak je vyššie ako moje ramená takže smola, jedine,že by som narástla o pol metra. Plávať síce viem ale mám rešpekt takže takú fotku nemám ale svet sa nerúti a aspoň som si tu krásu mohla pozrieť. Snažila som sa aj strach prekonať ale ako som videla ako ma vťahuje vlna pri vchádzaní do vody tak som si to veľmi rýchlo rozmyslela a obliekla som sa ihneď do trička. Niektorí boli samozrejme odvážnejší a dali to.

Večer boli nezabudnuteľné červené útesy pri majáku Punta Teno. Je to najzápadnejší bod ostrova, veľmi tam fúkalo a asi po desiatich minútach čo sme strávili pri západe slnka sa rozpršalo. Snažiť sa utekať s boľavou nohou vo vetre do auta v mokrých žabkách samozrejme znamenalo, že dobehnem ako posledná zo všetkých, ktorí tam boli.  Je ale niečo viac ako práve tieto spontánne smiešno-tragické okamžiky? Možno trošku škoda toho počasia, na tomto mieste by som vedela stráviť aj hodiny.

Tretí deň patril len a len sopke. Cestou serpentínami sú nádherné výhľady, takže stojíte každých 15 minút na odpočívadle a kocháte sa. Práve týmto, aj keď si dopredu naplánujete timing výletu, sa stane to, že prídete naspäť až za tmy, kedy už môjmu žalúdku celkom aj začali tie kľukaté cesty vadiť. Nič to nemení na tom, že hlavná cesta na sopku bola pre mňa najkrajším zážitkom na celom Tenerife. Ocitli sme sa iba medzi čiernymi kameňmi, v oblakoch a ja som z tejto cesty nevedela spustiť oči. Nakoniec prídete dole pod sopku a tam končíte pri červených skalách, na ktoré je zákaz vstupu, ktorý som asi úplne pochopila až keď som z neho odišla. Ostane to ale medzi nami, predpokladám. Hore na kráter chodí aj lanovka ale my sme ju nevyužili. Itak je podľa mňa pohľad na Pico del Teide najkrajší práve z cesty.

Posledný deň sme sa pobalili, zavolali znova Márii, ktorá vôbec nerozumela čo je check-in tak nakoniec prišla a nechápala prečo sme ju volali keď chceme odísť (mali sme predsa nechať kľúče v byte a odísť, jednoduché). Tak sme aj urobili a keďže sme boli celé tri dni na jedle, ktoré sme si sami varili (no, ja som varila) tak som navrhla pozrieť aj hlavné mesto a nejakú dobrú kaviareň. Našla som ju na Instagrame s tým, že si dám kávu s rastlinným mliekom. Kávu som si nedala lebo nemali mlieko ale môj spoločník si dal sendvič s kuracím bbq mäsom. Akože najprv som hrala, že nie som hladná a ani neochutnám ale ako ma donútil, okamžite som bagel objednávala aj pre mňa! Určiteak budete v Santa Cruz de Tenerife, odporúčam. Takže posledné jedlo za nami, išli sme sa ešte pozrieť na poslednú pláž, kde som zistila, že ako sme tam prišli tak sme už mali byť na ceste na letisko. Fotky sú ale predsa dôležitejšie ako lietadlo tak sme ešte pobudli a potom už naozaj smer prekonať môj strach a nasadnúť do malého lietadla.  (pokračovanie v článku Fuerteventura, môj výber)

 

3. decembra 2017
13. decembra 2017

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT