32 years alebo čo som sa naučila za posledný rok

Narodeniny oslavujem minimalisticky, nemám rada veľké oslavy, asi to bude tým, že nie som rada stredobodom pozornosti. Skôr je to pre mňa čas kedy sa zamyslím nad tým čo sa v mojom živote zmenilo a obzriem sa za minulým rokom aby som zhodnotila či sa uberám správnym smerom a či žijem život tak ako by som chcela. Niekedy sa totiž trošku stratíme v určitom vzťahovom, pracovnom alebo osobnostnom kolotoči a je dobré sa od toho na chvíľu odosobniť a pozrieť sa na to s nadhľadom.

Tento rok som nevenovala veľa času pracovnému progresu ale skôr vzťahom a získavaniu väčšej nezávislosti. Odsťahovala som sa do Prahy aby som začala odznova a dokázala si, že sa dokážem spoľahnúť sama na seba. Tento pocit je pre mňa veľmi dôležitý, pretože si o sebe myslím, že sa veľa upínam na ľudí, hlavne na mužov teda, haha (a myslím, že mi to teda vôbec neprispeva (ani im)).

Chcela by som raz milovať bez toho aby som bola na niekom závislá a podľa môjho názoru sa to naučí človek jedine tak, že ostane istý čas sám.

Pravdupovediac, stále sa to učím, skúšam a sem tam padnem znova do toho, že očakávam, že tu bude niekto kto ma objíme, s kým môžem vždy rátať a koho si môžem na 100% pripustiť k telu. Neviem či je to tým, že mám za sebou skoro 10ročný vzťah a bola som na to zvyknutá alebo to má tak každý ale byť sám a pri tom šťastný je pre mňa veľká námaha a musím na tom veľa pracovať. Veľa krát sa prichytím pri tom, že naozaj mi je super, no potom pozriete na Facebook a máte pocit, že všetci okrem vás majú dokonalý život s niekym druhým. Poznáte to, zrazu vám vybiehajú fotky detí a psíkov a to ešte nehovorím o májovej puse z minulého týždňa, haha.

Úprimne, ako pozitívum toho, že budem single a v novom meste som brala to, že sa budem stretávať s novými ľudmi, spoznávať a užívať si ale kďeže. Tento postoj ma veľmi rýchlo omrzel, nebaví ma a vrátila som sa k tomu, že som typ človeka, ktorému stačí silná láska jednej osoby, pocit domova a priatelia, ktorých vie spočítať na jednej ruke.

Keď som si toto všetko pred týždňom uvedomila, rozhodla som sa, že to na čom chcem momentálne pracovať je to, že už nechcem toľko jednostranne zachraňovať vzťahy, že už nebudem toľko pushovať niektorých ľudí do spoločných stretnutí a keď budú chcieť tráviť so mňou čas, tak sa budú musieť zapojiť aj oni. Veľa krát si podľa mňa hľadáme výhovorky a nezmyselné odôvodnenia toho, prečo sa nám niekto neozval a prečo sa ľudia chovajú inak ako by sme chceli. Myslím, že hlavne ženy majú tento super dar si všetko vysvetliť po svojom a tak aby ich to nemrzelo a neranilo. No, našťastie na toto mám môjho najlepšieho kamaráta, ktorý mi úprimne povie ako to vidí muž a aj keď mi to musí povedať sto krát, raz si uvedomím, že má pravdu. Ďakujem Marcel za triezvy pohľad na chovanie druhých, haha! A to, že tá moja energia nestojí za tieto kamarátstva a novopriateľstvá si uvedomím práve vtedy, keď trávim čas s takými ľudmi ako je on, ktorí mi dokazujú, že pre nich niečo znamenám  a vždy ma v Bratislave alebo Prahe vyčkávajú s tým, že sa na mňa tešia. Ďakujem vám lásky!

No a tento rok by som teda mohla venovať viac tej práci konečne! Žeby sa stala zo mňa úspešná kariéristka? No, thanks.

Myslíte si, že šťastie je prepojené na to či sme s niekým vo vzťahu? Viete byť sami a pri tom spokojní?

Fotky sú silno ilustračné aj keď ja v nich prepojenia vidím. Vznikli spontánne v metre, okolo ktorého sme prechádzali.

8. marca 2018

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT