32 years alebo čo som sa naučila za posledný rok

Narodeniny oslavujem minimalisticky, nemám rada veľké oslavy, asi to bude tým, že nie som rada stredobodom pozornosti. Skôr je to pre mňa čas kedy sa zamyslím nad tým čo sa v mojom živote zmenilo a obzriem sa za minulým rokom aby som zhodnotila či sa uberám správnym smerom a či žijem život tak ako by som chcela. Niekedy sa totiž trošku stratíme v určitom vzťahovom, pracovnom alebo osobnostnom kolotoči a je dobré sa od toho na chvíľu odosobniť a pozrieť sa na to s nadhľadom.

Tento rok som nevenovala veľa času pracovnému progresu ale skôr vzťahom a získavaniu väčšej nezávislosti. Odsťahovala som sa do Prahy aby som začala odznova a dokázala si, že sa dokážem spoľahnúť sama na seba. Tento pocit je pre mňa veľmi dôležitý, pretože si o sebe myslím, že sa veľa upínam na ľudí, hlavne na mužov teda, haha (a myslím, že mi to teda vôbec neprispeva (ani im)).

Chcela by som raz milovať bez toho aby som bola na niekom závislá a podľa môjho názoru sa to naučí človek jedine tak, že ostane istý čas sám.

Pravdupovediac, stále sa to učím, skúšam a sem tam padnem znova do toho, že očakávam, že tu bude niekto kto ma objíme, s kým môžem vždy rátať a koho si môžem na 100% pripustiť k telu. Neviem či je to tým, že mám za sebou skoro 10ročný vzťah a bola som na to zvyknutá alebo to má tak každý ale byť sám a pri tom šťastný je pre mňa veľká námaha a musím na tom veľa pracovať. Veľa krát sa prichytím pri tom, že naozaj mi je super, no potom pozriete na Facebook a máte pocit, že všetci okrem vás majú dokonalý život s niekym druhým. Poznáte to, zrazu vám vybiehajú fotky detí a psíkov a to ešte nehovorím o májovej puse z minulého týždňa, haha.

Úprimne, ako pozitívum toho, že budem single a v novom meste som brala to, že sa budem stretávať s novými ľudmi, spoznávať a užívať si ale kďeže. Tento postoj ma veľmi rýchlo omrzel, nebaví ma a vrátila som sa k tomu, že som typ človeka, ktorému stačí silná láska jednej osoby, pocit domova a priatelia, ktorých vie spočítať na jednej ruke.

Keď som si toto všetko pred týždňom uvedomila, rozhodla som sa, že to na čom chcem momentálne pracovať je to, že už nechcem toľko jednostranne zachraňovať vzťahy, že už nebudem toľko pushovať niektorých ľudí do spoločných stretnutí a keď budú chcieť tráviť so mňou čas, tak sa budú musieť zapojiť aj oni. Veľa krát si podľa mňa hľadáme výhovorky a nezmyselné odôvodnenia toho, prečo sa nám niekto neozval a prečo sa ľudia chovajú inak ako by sme chceli. Myslím, že hlavne ženy majú tento super dar si všetko vysvetliť po svojom a tak aby ich to nemrzelo a neranilo. No, našťastie na toto mám môjho najlepšieho kamaráta, ktorý mi úprimne povie ako to vidí muž a aj keď mi to musí povedať sto krát, raz si uvedomím, že má pravdu. Ďakujem Marcel za triezvy pohľad na chovanie druhých, haha! A to, že tá moja energia nestojí za tieto kamarátstva a novopriateľstvá si uvedomím práve vtedy, keď trávim čas s takými ľudmi ako je on, ktorí mi dokazujú, že pre nich niečo znamenám  a vždy ma v Bratislave alebo Prahe vyčkávajú s tým, že sa na mňa tešia. Ďakujem vám lásky!

No a tento rok by som teda mohla venovať viac tej práci konečne! Žeby sa stala zo mňa úspešná kariéristka? No, thanks.

Myslíte si, že šťastie je prepojené na to či sme s niekým vo vzťahu? Viete byť sami a pri tom spokojní?

Fotky sú silno ilustračné aj keď ja v nich prepojenia vidím. Vznikli spontánne v metre, okolo ktorého sme prechádzali.

8. marca 2018

RELATED POSTS

4 komentáre

  1. Odpovedať

    I.

    9. mája 2018

    Ja som bola dlho predlho single a našla som v tom neuveriteľnú silu. Mohla som sa na seba spoľahnúť, spontánne sa rozhodovať a sústrediť sa hlavne na to, čo ja chcem. Naučilo ma to, nenútiť nikoho do ničoho a užívať si chvíľky samoty. Jasné, že mi chýbal niekto s kým by som momenty, veselé či smutné zdieľala, ale nebolo to nejak esenciálne. Potom prišiel on a vzťah ako žiadny iný, a prvé dieťa a teraz čakám naše druhé dieťa a on zistil, že toto nie je ono a odišiel hľadať svoje šťastie inam. A opäť som single, len teraz nikdy nie som sama, lebo som mama. Je to strašná haluz, život ako taký. Na mužov, resp. partnerov sa netreba upínať, lebo tí tu nie sú navždy. Ja budem so sebou žiť stále a po tom dlhom single období viem kto som (aj keď som na to na určitý čas zabudla), a myslím, že je veľmi dôležité, aby každý z nás strávil určitý čas nielen bez partnera, ale aj sám so sebou. Btw. ten dokonalý život druhých na sociálnych sieťach je len ilúzia, každý jeden z nás má svoje problémy a pre každého sú tie jeho najväčšie.
    Pekný článok a aj tá sebareflexia, tej je dnes pomenej. Užívaj si single život a samotu 🙂

    • Odpovedať

      jedzamiluj

      3. októbra 2018

      Prepáč I., komentár sa mi neukazoval na stránke a až teraz keď idem pridať nový post sa mi ukázal, haha 🙂 Áno, to je pravda, že partneri tu nemusia byť navždy aj keď ja stále žijem v tej čistej a naivnej predstave, že ak je to ten pravý, tak nikdy neodíde 🙂 Verím ale, že s deťmi je ten život, aj ten single už o inom. Ale aby zase neprišlo na to, že sa žena upne na dieťa, ktoré tiež môže odísť. Dúfam, že máš krásne dni, ja si užívam ten single život ako najlepšie viem :)) A ďakujem krásne za tvoje slová! <3

      K.

  2. Odpovedať

    Viki

    14. mája 2018

    mne dlho trvalo naučiť sa byť single a spokojná….a keď sa mi to podarilo..konečne…prišiel mi do života chlap 😀

    My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers

    • Odpovedať

      jedzamiluj

      3. októbra 2018

      Áno Viki, tak to býva! Haha, tak dúfam, že si šťastná! <3 Krásny deň!

LEAVE A COMMENT