Instagram

Pred mesiacom som ležala v náruči. V náruči, ktorá toho zažila veľa. Viac ako ja. Bola plná nehy, tej úprimnej, pri ktorej nerozhoduje či sa poznáte deň, týždeň alebo mesiace ale je tak obetavá, že v nej chcete ostať navždy.

Cítite to. A neviem či toho človeka ešte uvidím alebo nie, obe verzie budú správne. Povedala som mu, že mám pocit, že pri ňom môžem byť sama sebou a nemusím nič hrať. Tancovali sme, rozprávali sme sa. A bola som šťastná.

Asi netušíte čo týmto chcem povedať a čo to má spoločné s mojim Instagramom. Ku všetkému sa dostaneme.

Ak ma dlhšie sledujete, viete, že môj život nie je vyrovnaný. Nie je a nikdy nebude, som s tým zmierená. Často mávam depresie alebo naopak, dni kedy je svet to najkrajšie a najúžasnejšie miesto a ja iba chodím po ulici a neviem sa vynadívať toho čo všetko nám ponúka. K čiastočnej rovnováhe sa vždy dopracujem zážitkami ako sú tieto. Momenty kedy si uvedomím čo ma robí šťastnou. A nie, nemusí to byť tá náruč, o ktorej som písala ale návrat k mojej podstate. Ukľudnenie mysle.

Povedal mi v jeden deň, že by chcel vidieť život mojimi očami. Ani nevie ako jednou vetou ovplyvnil môj život. Každý ho vidíme a vnímame inak. Som veľmi citlivá a vizuálne založená osoba. Svet vidím vo fotkách a v záberoch, deň bez toho aby som hodinu nesnívala, nespomínala alebo si nepredstavovala, je pre mňa ťažko prijateľný. Mám potrebu si všetko zapamätať, určitým spôsobom zachytiť, pretože sa veľmi bojím, že zabudnem. Toľko spomienok si už nepamätám a ja si vtedy prajem aby som mala v oku zabudovanú kameru a všetko si mohla prehrať znova.

Niekedy sa pristihnem pri tom ako premýšľam, či všetci okolo mňa vidia niekoho krásu, alebo som jediná očarená. Príde mi neskutočné aby ju nevideli.

Veľa ľudí chce minulosť zahodiť za hlavu, ja sa o to niekedy snažím tiež ale na druhej strane, aj keď niečo nedopadlo podľa našich predstáv, prečo zabudnúť na krásu tých chvíľ? Na to ako ma niekto vedel rozosmiať, na pozdrav, keď som k niekomu nasadala do auta, na hlas, ktorý vás upokojoval alebo na pohľad, keď vám niekto hovoril, že o vás nechce prísť aj keď ste obaja vedeli, že je koniec.

Chcela by som aby ste aj vy videli život mojimi očami. O to mi od začiatku išlo. Nie aby sa oči upriamovali na mňa. Nikdy som to nemala rada. Nechcem niekoho prosiť aby mi spravil fotku, keď to tak sám práve necíti a zachytil už nezachytiteľné, fotku, ktorá nemá čaro reálnosti a toho pravého momentu. Kto som a čo si o sebe myslím, že to vôbec požadujem? A to iba kvôli tomu, že ma tlačí myšlienka, že som dlho nepridala samú seba na nejakú sociálnu sieť? Pretože tá fotka bude mať viac lajkov ako pre mňa očarujúci výhľad zo Stalina, na ktorom som toľko zažila a má pre mňa silný význam v mojom pražskom živote? Keby nebolo toho miesta, tak by som ani nesedela o jednej v noci v tejto posteli, v tomto krásnom podnájme. Pretože niekedy ani len netušíte, aké maličkosti vás niekam privedú. Ale to vy neviete, nemáte odkiaľ, nepovedala som vám aké náhody sa spojili, aby som sa sem presťahovala. A ani neviete čo sa niekedy ukrýva za niektorými mojimi fotkami.

Toto nie je mierené na Instagram ako taký alebo na ľudí ktorí sa nechávajú fotiť. Je to mierené na mňa, pretože to nie som ja. Prvý rok, keď som začínala s blogovaním tak som bola úplne inkognito. Ľudia videli iba moje recepty a moju prácu. Žila som si svoj život, nepotrebovala som sa ukazovať, vždy som žila v mojej introvertnej bubline. Potom mi niekto poradil, že by som sa mala ukázať. Ukázala a videla som záujem. Rokmi až taký, že prvá stránka Engagementu za posledný rok sú iba moje fotky. Tak som sa snažila pridávať to po čom bol dopyt a zabúdala som na to, že to nie som ja. Chcem sa ukázať, keď budem mať náladu, chcem vám ukázať momentky, ktoré majú pre mňa význam. Chcem vám ukázať ten môj život, plný lásky ale aj trápenia sa, krásnych vecí, ľudí aj hudby. Nechcem vám už ukazovať čo som mala v bistre na obed, tak veľmi som sa zmenila a chcem sa vrátiť tam kde som bola. Do dní, ktoré som trávila v kine, umením, počúvaním rádia, hľadaním inšpirácie vo fotkách a videách, cestovaním, varením,.. Tak poďte do toho so mňou <3

K.

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT