Decembrový detox od sociálnych sietí, zvládla som ho?!

Už niekoľko mesiacov som nosila v hlave otázku, aký by bol môj život bez sociálnych sietí? V médiách sa téma závislosti na mobiloch dostáva stále viac a viac do popredia a trošku som sa obávala, že je to aj môj prípad. Po návrate z môjho tripu, o ktorom som písala v poslednom poste som mala dosť zdieľania môjho života a potrebovala som vypnúť. Na druhej strane som chcela, aby ste videli aspoň malý obraz toho ako som Európu videla mojimi očami a tak som po návrate ešte na Instagrame fungovala. Popritom som všetkým naokolo hovorila, ako veľmi sa teším kým to všetko dozdieľam a na mesiac to všetko opustím, smiali sa mi. Pravdupovediac, nemám veľmi rada december, pretože celý svet šalie z Vianoc a tak mi to prišlo ako najvhodnejší čas na to aby som sa internetovo odstrihla od sveta a vyskúšala si život bez sociálnych sietí. Ak ťa zaujíma či som zvládla všetko čo som si zadala, čítaj ďalej.

Ak očakávate článok o tom ako mi toto rozhodnutie zmenilo život, dopredu vás sklamem. Nič sa nezmenilo. Čo mi to teda prinieslo?!

 

začiatok a 1. týždeň

Najväčší stres z celého mesiaca som mala asi noc pred začiatkom detoxu. Chcela som vám postnúť sľubovaný článok, pridať fotku na Instagram,… mala som to vypočítané, že to v posledný deň stihnem. Článok som dopísala ale,.. neuložil sa mi. Takže som mohla začať odznova. Už som bola v sklze a len tak tak som ho stihla publikovať, predtým než som išla na sľúbené stretnutie do kina. Ešte pred filmom som to postovala na Instagram a celkom som sa za seba hanbila, že sedím v kinosále s mobilom v ruke. Po kine, ktoré skončilo okolo jedenástej večer som si našla kopu správ. A ja som sa chcela aj venovať kamarátovi, aj vám poodpisovať. Bolo to celé stresujúce, pretože som vedela, že o polnoci už budem musieť vymazať z mobilu všetky aplikácie. Keď sme dovečerali, vyšli sme von a na Letnej začalo nádherne snežiť. Tak pekne, keď padajú pomaly veľké vločky a život okolo úplne spomalí a príjemne sa oteplí. Prechádzali sme sa, správy chodili a ja som sa rozhodla čo mi je prednejšie. V tej chvíli som s veľkou radosťou vymazala Instagram, Messenger a odhlásila som sa z Facebooku. Do noci sme sa prechádzali a keď sme doma popíjali čaj bez toho aby mi pípal telefón, cítila som sa skvelo.

Prvé dni po tejto noci boli celkom prekvapivé. Ale to iba z toho dôvodu, že mi nechýbalo nič z toho o čom som si myslela, že chýbať bude. Pár krát sa mi stalo, že som zobrala do ruky telefón a keď som zistila, že na ňom nemám čo robiť, tak som ho odložila.S najbližšími ľudmi som začala komukinovať cez klasické správy. Zo začiatku bol nezvyk, keď mi nechodili správy od ľudí, s ktorými som bola v dennodenom kontakte na Instagrame na základe Insta stories. Facebook appku som nemala už dlhšie, chodila som na neho iba cez prehliadač, takže ten mi naozaj nechýbal. Používala som ho iba kvôli eventom, ktoré som si už potom hľadala na inom mieste. Messenger som tiež už veľmi nepoužívala. Len ten Instagram, ten Instagram,…

2. týždeň

Čo bol vlastne hlavný dôvod toho, že som si dala pauzu a čo som si chcela dokázať? Nemyslím si, že som bola niekedy závislá na Instagrame. Ani nemám pocit, že by som kvôli nemu viac závidela niekoho životy, pretože viem, že každý má svoje problémy, veľa vecí je fake a väčšinu ľudí, ktorých sledujem sú real. Skôr mi chodilo veľa krát hlavou, a keď som sa o tom s niekym rozprávala, tak som zistila, že nie som sama, že akonáhle nič na Instagram nepridám, tak si ostatní budú myslieť, že nič nezažívam. Rada zdieľam môj život, keby som mohla tak dám do sveta všetko ale naozaj som mala niekedy dni, kedy som pridávala len aby niečo bolo. A práve tohto pocitu, že musím a mala by som, som sa chcela zbaviť a dokázať si, že viem byť spokojná z daného momentu aj keď vás mojim zdieľaním podvedome nepresviedčam o tom, že sa mám dobre. Pretože,… je to itak vlastne napokon jedno.

Druhý týdeň prišla aj kríza! Moja najväčšia parťáčka Bára odišla na pár dní z Prahy, všetci mali pred Vianocami veľa práce a nemali čas sa stretávať. Ja každý rok v decembri mávam pracovnú pauzu na to aby som si potriedila myšlienky a premyslela si čo ďalej. Takže som zrazu začala mať pocit osamelosti a mala som najväčšiu chuť sa vrátiť ,,medzi ľudí,,. Prvé porušenie prišlo stiahnutím si Tindru, haha. To sa stalo už predtým než Bára odišla, v jeden večer keď sme zašli na pohárik do Cobry a zvalujem vinu na ňu, pretože ma prehovorila, že to nie je sociálna sieť! Neviem však čo iné by to bolo! Viac menej som ho vtedy nepoužila ale ako som ostala sama doma, tak som si s ním trošku zaprokrastinovala. Prvý krát som sa vďaka nemu zamilovala do kreténa, doteraz ma tieto typy mužov celkom obchádzali, fail. Na druhú stranu som spoznala aj úplny opak a získala som kamaráta. Vtedy som si povedala, že Tinder zase môžem na niekoľko mesiacov zabaliť a už som ho neriešila.

3. týždeň

Všetko sa tak nejak ukľudnilo. Zmierila som sa s tým, že neviem nič o tom čo sa deje v online svete. Na otázky typu: ,.A to si nevidela na mojich stories? alebo: ,,Prečo si to nepozrieš na Instagrame?,, som už ani neodpovedala. Začala som chodiť na nové miesta, spontánne som sa ocitla na miestach kde som to nečakala, začala som chodiť viac pracovať, užívať si real life. Môj okruh ľudí sa veľmi zúžil, pretože veľa ľudom zídete z mysle ale s tým som rátala a som za to vďačná, aspoň som to mohla pretriediť.

Prišli Vianoce, cez ktoré by som itak bola offline. Rodina bola rada, že netrávim čas na telefóne. Zvykla som si na to, že mi celý deň vydrží nabitá baterka aj keď odídem z domu s 50%. Ušetrila som obrovské množstvo dát. Môj iPhone nebol preplnený fotkami a videami. Jediná moja prokrastinácia bola na Youtube, kde som sa aspoň z polovice vzdelávala. Bavilo ma, že som v hlave nemusela riešiť čo pridám na Instagram, kam pôjdem aby som mala čo pridať na Instagram. Vždy som sa vyhovárala na to, že som na sociálnych sieťach kvôli mojej práci. Začala som hľadať nové cesty ako propagovať to, že som fotografka a aj som našla.

4. týždeň a návrat

Ako sa môj detox skracoval, začala som mať stále väčšiu a väčšiu chuť sa vrátiť.  Nie kvôli obsahu ale iba tak, z princípu. Posledné dni som stalkovala niektorých ľudí cez Google a začalo mi to chýbať. Prešlo 28 dní a nie mesiac. Okolie mi hovorilo, že sa ešte nemôžem vrátiť, pretože by som nedodržala čo som sľúbila. Ale, keď mne to už je jedno čo si budete myslieť. Aj keby som sa vrátila po týždni,…  Takže večer keď som bola vonku s kamarátkami a ja som mala chuť sa prihlásiť, tak som to jednoducho spravila. Bez toho aby som sa cítila zle, pretože som to nevydržala. Samozrejme som po prvej stories dostala kopu správ o tom, že ešte neprešiel mesiac. Možno niektorí očakávali, že sa hneď vyjadrím alebo začnem postovať čo som zažila za celý december ale asi mi to pôjde pomalšie, haha. Je to zrazu trošku nezvyk a pravdupovediac, už len tým, že sa odomňa možno teraz očakáva veľký comeback, tak nemám zatiaľ chuť sa do tohto online sveta vrátiť.

31.12.2018, tri dni po návrate

Nepostla som tento článok akonáhle som ho napísala, pretože som chcela vedieť, aký na to všetko budem mať pohľad po tom ako sa vrátim. Pravdupovediac, tak ako som sa posledné dni tešila na návrat, momentálne vidím skôr negatíva ako pozitíva. Všetko čo by som chcela zdielať mi príde ako úplná zbytočnosť, celý Instagram mi príde iba o tom, že sa ľudia predháňajú v tom kto sa má lepšie, a naozaj neviem ako to po návrate celé so mňou bude a ako to pojmem. Uvidíme, nechávam tomu priestor.

Je koniec roku, na to, že som dnes chcela byť sama doma sa mi byt pomaly plní ľudmi a ja si prajem iba jediné po tom čo som nad online svetom premýšľala. Aby sme medzi sebou znova začali reálne komunikovať, budovali vzťahy, stretávali sa, neskrývali sa za sociálne siete, aby ľudia začali byť viac spontánni a mali k sebe väčšiu úctu. Ďakujem, že vás mám. Krásny rok 2019!

 

 

30. novembra 2018

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT