REPORT:WORKSHOP SO ŠÁRKOU BABICKOU A ČASOPISOM GURMET 17.OKTÓBER,PRAHA

Výpoveď v práci podaná, kuchársky kurz skoro u konca a tak konečne nadišiel čas vzdelávať sa v tom čomu by som sa chcela venovať. Také boli moje myšlienkové pochody minulý mesiac a v tom mi vyskočil na FB odkaz na workshop so Šárkou Babickou. Nemohla som premeškať túto úžasnu príležitosť a využila som ju na víkendový útek od každodennej reality do Prahy. 

Dorazila som vymrznutá z vlaku v piatok večer. Vonku lialo ako z krhle a tým pádom všetky moje večerné plány padli. Nevadí, večer som strávila v príjemnom Sophie´s hosteli pri čaji a neskôr som si v posteli plánovala čo všetko chcem cez víkend stihnúť keďže som cez týždeň na to nemala čas. V sobotu ráno som vstala  s nedočkavou náladou ako prvá na izbe (asi iba hodinu po tom čo sa na izbu vrátili dvaja angličania zo záťahu) a išla som na trhy na Jiřáku. Toľko krát som bola v Prahe a nikdy sa mi to nepodarilo, tak konečne!

Atmosféra na trhoch bola úžasná, milujem keď sa ráno všetko prebúdza. Predávajúci boli milí a aj keď som si sľúbila, že nič nenakúpim (išla som na víkend iba s malým batôžkom) tak som neodolala voňavým bagetám od Petite France, fialovému kalerábu a farebného mangoldu, ktorý len veľmi ťažko zháňam v Bratislave. No a samozrejme, čo by to bol výlet do Čiech bez čučoriadkového koláča na raňajky 🙂 Prekvapili ma čerstvé ryby na trhu, farebná ryža a horúca polievka. Tak okolo obeda by som ňou určite nepohrdla na zohriatie. Škoda, že bolo ešte len ráno a ja už som musela utekať na workshop.

Ten prebiehal v príjemnom Bistre proti proudu na Karlíne. Bolo príjemne byť konečne s ľudmi, ktorý sú zapálení pre to čo vy. Kľudne by som si dala taký aj celý týždeň 🙂 Viedli ho úžasné ženy, menovite Darina Křivánková, šéfredaktorka časopisu Gurmet spolu s redaktorkou Terezou Tkáčikovou a Šárka Babická, mňou osobne uznávaná foodblogerka a fotografka. No a výborne nás pohostila vo svojom bistre Karolína Konečná, autorka knihy Kuchařka z ostrova Sardinie. Na raňajky som si dala zázvorový čaj a čakal na nás chia puding s malinami (tak dlho som sa jeho výrobe vyhýbala až si ma našiel sám-musím uznať, že to chutilo bohovsky!). 

Šárka nám začala vysvetlovať základy stylingu, fotografovania a hlavne práce so svetlom, čo ma najviac zaujímalo. Následne sme boli rozdelené do skupín a skúšali sme fotiť zátišia so zeleninou alebo ovocím od Fresh bedýnek, od ktorých sme mali k dispozícii krásne kúsky a spolu s podkladmi a pozadiami, ktoré na nás čakali to bola radosť fotiť. Keď už sme boli pri tej zelenine, tak sme plynulo prešli na fotenie šalátov. S takým množstvom tanierikov, misiek, čarokrásnych doštičiek a príborov, no problem. Cítila som sa ako v raji 🙂 

Karolína pre nás potom na obed navarila chilli con carne so šalátom a k tomu sa podávala bageta, nachos a dressingy. Mäso často nejedávam ale vyzeralo to tak výborné, že som neodolala. Po obede a výbornom cappuccine nám Šárka ukazovala ako ľahko prejsť z fotenia svetlej a tmavej fotky a rovno sme si to vyskúšali na koláčikoch všetkého možného druhu. Škoda, že už som bola strašne prejedená, fotené dezerty sme si mohli rovno zjesť 🙂  Pri fotení sa nám všetci venovali a radili, ja som sem tam nakukla aj ku ostatným skupinkám aby som sa niečo priučila. Na konci workshopu sme dostali diplom, dôležitejšie však boli pre mňa úžasne strávene chvíle a nové skúsenosti. Ak ste niekedy rozmýšlali či do niečoho takéhoto ísť, na 100% odporúčam, určite to nebol posledný workshop 🙂 Len škoda súťaže v pridaní fotky na Instagrame, bola som totižto jediná, ktorá ju pridala. A to som bola tak zvedavá na ostatné!

No a čo s načatým dňom v Prahe? Samozrejme som si nenechala ujsť Street Food Festival v Dejvicích. Všade voňalo úžasné jedlo, len veľká škoda, že už sa stmievalo a ja som bola ešte stále preplnená z obeda, takže som už nemohla ochutnávať. S kamarátkou som to prebehla a keď už bola naozaj skoro tma, tak som sa išla zohriať na hostel a odtiaľ na Signal. Prešla som celé mesto, uchvátene som si popočúvala umelcov na Václavaku a popozerala som si svetelné inštalácie. Celkom príjemný večer zakončil rozhovor v hosteli so starším američanom, ktorý mi radil nech si kúpim Laiku lebo každý fotograf v Amerike nosí Laiku vo vrecku. Beriem na vedomie,haha 🙂 Ale poradil mi aj kopu výstav a filmov, takže rozhovor mal ako taký zmysel. Síce som nevedela veľa rozprávať (po anglicky rozumiem ale mne nerozumejú :)) ale bola som na seba pyšná, že som z toho nevycúvala ako to robievam skoro so všetkým v čom si nie som istá. Spokojná som išla spať a v posteli som ešte počúvala rozhovor dvoch vojakov na izbe, jeden z Kórei a druhý z USA, milujem hosteli presne kvôli takýmto stretnutiam kde zistíte koľko majú ľudia spoločného aj keď sú z opačného konca sveta.

V nedeľu ráno som si trošku pospala a potom som si to namierila rovno do Bakeshopu (obľúbená zástavka v Prahe) ale mali plno tak som obďalej zahliadla poloprázdne bistro New Kitchen kde som si dala raňajky a užívala som si ako sa o mňa starajú, musím povedať, že som sa cítila ako doma a presne o to im asi išlo. Trošku som sa nechala uniesť a nestihla som kvôli tomu vlak, tak som sa išla ešte prejsť na Náplavku. Bol krásny jesenný deň a ja som si naozaj užívala, že som mohla na chvíľu spomaliť, nič neriešiť a uvedomiť si čo všetko musím na sebe zmeniť aby som dosiahla to čo chcem. Myslím, že ma čaká trošku iný život ako doteraz a už sa na to teším, na všetky prekážky ale aj malé úspechy, ktoré ma posunú zase o niečo dopredu. Mávate aj vy také zlomové okamihy?

RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT